|
||||||||||||||||||||||||
RoboCup 2014 - BrazíliaDobrý deň, hlásime sa vám z Brazílie.Po 28 hodinovej ceste unavení ale šťastní, že sme konečne dorazili do nášho hotela v João Pessoa Brazílii a po blahodarnom osprchovaní, sme veľmi rýchlo a tvrdo zaspali. Let s dvoma prestupmi do Paríža a Rio de Janeiro prebiehal pokojne. V Paríži sme mali mať 1 hodinovú prestávku na prestup do Rio de Janeiro. Keďže už z Viedne sme odlietali s polhodinovým meškaním, začal sa preto v Paríži beh cez celé letisko, aby sme stihli lietadlo do Ria. Šťastie, že sa nás ujal francúzsky zamestnanec letiska a previedol nás až k lietadlu po chodbách, kadiaľ bežní pasažieri nemajú prístup. V João Pessoa máme jednu dvojizbovú bunku s kuchynkou, hygienickým zariadením, televízorom a pripojením na internet, ktoré však keď potrebujeme, nefunguje. Pravdepodobne sa riadi veľmi používaným slovom v Brazílii –„ maňana“ . Raňajky v hoteli sú hodnotné, je veľký výber jedál. Časový posun je tu 5 hodín. Prvý deň sme vstávali do pekného počasia, príjemná teplota 29 stupňov a pritom je tu zimné obdobie, naopak ako u nás. Išli sme si pozrieť areál, kde budeme súťažiť. Boli sme veľmi prekvapení, že jeden deň pred súťažou a prípravné práce boli asi v jednej tretine –„ maňana“. Poobede sme si boli prezrieť okolie hotela a okúpať sa v Atlantiku. Oceán bol pokojný s veľmi príjemnou teplotou 26 stupňov. Druhý deň - deň registrácie Registrácia sa konala v budovách komplexu Convention Center v João Pessoa, asi 20 minút autobusom od nášho hotela. Tu sa bude konať aj celosvetová súťaž v robotike . Hneď po registrácii som našich súťažiacich chlapcov odprevadil k miestu svojho pracoviska, kde my sprievodcovia sme nesmeli vstúpiť. Začal sa ich prvý pracovný deň s komunikáciou s okolím v anglickom jazyku. Zhostili sa ho na výbornú, vybavili si prezentáciu a skúšobné zápasy . Prezentáciu absolvovali samostatne v anglickom jazyku pred anglicky hovoriacimi porodcamii. Ďalšie súťažné dni Každý deň do 18.hodiny pracovali chlapci samostatne, len kde- tu sme si prehodili pár slov a to len vtedy, keď si preberali stravu, ktorú som im zakúpil. Po ukončení svojho pracovného dňa cca o 20.00 hod. sme sa vrátili do hotela . Bolo na nich vidieť, že sú unavení ale šťastní, že takto samostatne zvládajú svoje pracovné dni. Počet výhier prevyšoval prehry počas celej súťaže. Boli rovnocenní partneri ostatným súťažiacim a nejedenkrát podstatne lepší, o čom svedčí aj jeden z výsledkov 20:5 v ich prospech. Chcem ich aj touto cestou pochváliť, sú šikovní a je na nich spoľahnutie. Na slávnostnom odovzdávaní cien pred všetkými účastníkmi svetovej súťaže RoboCup Junior bola ich prezentácia ocenená tretím miestom. Veľmi si tohto ocenenia vážim, pretože, ako som už spomínal konalo sa to všetko v anglickom jazyku a teda konkurencia anglicky hovoriacich súťažiacich bola obrovská. Tento ich úspech nebol jediný, pretože v súťaži „supertímov“ získali prvé miesto a v súťaži jednotlivých družstiev siedme miesto. Záverom chcem povedať, že chlapci splnili nad očakávanie všetko, čo sa od nich čakalo, vzorne reprezentovali školu, obec a samozrejme aj Slovenskú republiku. Chlapci blahoželáme a ďakujeme! Ďalšie dni Po úspešnej reprezentácii našej výpravy sme sa vybrali spoznávať krásy Brazílie. Aj keď Samko a Jakub sa najviac tešili na kúpanie v Atlantiku, najskôr sme sa išli pozrieť na najväčšie vodopády na svete -Iguazu.Na motorovom člne pre 40 ľudí sme sa dostali len pár metrov od padajúcej masy vody, ktorá sa valila zo 70 metrovej výšky. Celí mokrí, trasúci sa už nie od hrôzy, ale od zimy, sme sa vracali ku brehu. Náš sprievodca nám porozprával o faune a flóre v okolitých pralesoch. Bol to fascinujúci a nezabudnuteľný zážitok. Z krásneho prostredia Parque Nacional Iguazú sme sa presunuli asi 1000 km vyššie smerom k rovníku do mesta Rio de Janeiro. Konečne sa splnil sen mojim žiakom, vykúpali sa v Atlantiku na nádherných plážach s bielym pieskom Copacabana a Ipanema. Boli sme aj pri známej gigantickej soche Ježiša Krista Vykupiteľa (Cristo Redentor), ktorá je umiestnená na vrchu Corcovado a pozerá sa na celé Rio de Janeiro. Taktiež sme navštívili ďalšiu známu dominantu mesta Pao de Acúcar (Cukrová homoľa), ktorá ponúka dych berúce výhľady na mesto. Nemohli sme vynechať ani ďalší sen chlapcov a to svetovo známy futbalový štadión Marakana, kde sne sedeli v hráčskych laviciach, prezreli si ich šatne a sedeli na miestach, kde sa prezliekajú a pripravujú na zápas. Boli to úžasné a nezabudnuteľné chvíle pre nás. Verím, že chlapci na to nezabudnú a vždy budú v dobrom spomínať na to, čo im taká malá škola ako sú Pusté Úľany, umožnila. Bolo to krásne, náročné, vyčerpávajuce a o veľkej zodpovednosti. Tešíme sa domov, tešíme sa na okamih, keď naše lietadlo pristane na letisku vo Viedni.
|
||||||||||||||||||||||||