Ako nás nájdete

Poloha obce je v celku ideálna. Je vzdialená:

• 15 km od Galanty,
• 15 km od Trnavy,
• 15 km od Senca a 35 km od Bratislavy.

Spojenie s týmito miestami je priame, pomocou autobusových liniek.

Vlakové spojenie je s miestami na trati Bratislava - Galanta - Štúrovo.

História obce

Prvá písomná zmienka o obci existuje z roku 1301, podľa iných prameňov sa obec spomína v listinách z roku 1221 ako Villa Fudemus, kráľovský majetok, ktorý patril Bratislavskému hradu. Neskôr získali obyvatelia obce zemianske výsady a v období feudalizmu patrila obec zemianskym rodinám Maholányiovcov, Spácsayovcov, Ambrovcov, Farkasovcov, Baloghovcov a iných. V 18.storočí hospodársky upadnuté a zadĺžené zemianske majetky odkúpila grófska rodina Zichyovcov a pripojila ich k rodovému panstvu Voderady.

Obec Pusté Úľany patrila za 1. ČSR do Bratislavskej župy, neskôr do Bratislavského kraja a okresu Senec až do roku 1960. V roku 1838 mala obec 168 domov a 1195 obyvateľov, a v 19.storočí tu bolo 5 majerov: Gyurcsi, Hoor, Porosz, Réti a Szarvas.

Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, čo vzhľadom na polohu 2 424 ha katastra na rozhraní Trnavskej sprašovej tabule a Podunajskej nížiny v nive Stoličného potoka s lužnými lesmi a rozsiahlymi ložiskami slatinnej rašeliny, dnes čiastočne vyťaženými, v nadmorskej výške 120-130 m s lužnými černozemnými pôdami, je pochopiteľné a logické. Pusté Úľany boli jedným z menej známych stredísk revolučného hnutia poľnohospodárskych robotníkov (štrajky v rokoch 1920, 1921,1927,1928,1929 a 1932). V roku 1949 bol v obci založený štátny majetok a JRD.

Počet obyvateľov obce mal vzostupnú tendenciu ovplyvnenú nám zatiaľ neznámymi faktormi:

Rok	1869	1880	1890	1900	1910	1921	1930	1940	1948	1961	1970
Počet obyvateľov	1 208	1 298	1 615	1 724	1 698	1 729	1 921	1 580	1 965	2 213	1 959

Podľa sčítania ľudu, domov a bytov z roku 1991 má obec 1 559 obyvateľov, z ktorých sa 1 501 hlásilo k slovenskej, 36 k maďarskej, 19 k českej a 3 k poľskej národnosti. Z celkového počtu obyvateľov je 1 253 rím.kat., 55 evanj., 15 reform. evanj. náboženského vyznania, 63 bez vyznania, 10 sa hlásilo k ostatným vyznaniam a zostatok nezistený.

K pamätihodnostiam obce patria:

• kostol sv. Ladislava (ríms.kat.), patróna obce je barokový zo zač. 18.storočia, renovovaný a rozšírený v roku 1932, jednoloďový s polygonálne uzavretým presbyteriom a predstavanou vežou.
• baroková kaplnka Navštívenia p. Márie z 18.storočia s obdĺžnikovým pôdorysom, vstavanou vežou a otvoreným polkruhovo prístupným priestorom podvežia.
• prícestné sochy sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého barokovo-klasicistické z r.1734, socha sv. Trojice z 2.polovice 19.storočia pripisovaná A. Brandlovi, prícestný barokový kamenný kríž z r. 1721 a drevená socha sv. Jozefa z r.1866.

V obci Pusté Úľany sa narodili, alebo prechodne pôsobili a boli pochovaní viacerí národní buditelia, osobnosti kultúrno-spoločenského i politického života:

• Od roku 1872 učil v Pustých Úľanoch Štefan DOBŠOVIČ (pseudonym Dobša, Dobšových, Dobšovich), básnik, publicista a učiteľ, autor vlasteneckých, oslavných a lyrických básní i národných polemík, ktorými v duchu slovenského národného hnutia v šesťdesiatich rokoch 19.stor. protestoval proti silnejúcej maďarizácii. Publikoval ich najmä v Národnom hlásniku a v Národných novinách. Bol účastníkom predvolebných bojov v Trnave, kde agitoval v prospech slovenských kandidátov do Uhorského snemu. Na cintoríne v Pustých Úľanoch má pamätnú hrobku.
• 5. 7. 1764 sa v našej obci narodil Ján LAVOTTA, hudobný skladateľ, huslista, predstaviteľ tzv. verbunkovského štýlu. V rukopisoch sa zachovali jeho nemecké tance, menuety a polonézy. Zomrel 11.8.1820 v Tállya (Maďarsko), kde je aj pochovaný.
• V tejto obci má svoje korene i poľský hudobný skladateľ Matej KAMENICKÝ - KAMIEŃSKY, autor prvej poľskej opery Splnená túžba.
• Matej MARKOVIČ (Markovics, Markovitz) od r.1776 do r.1782 ev. farár v Pustých Úľanoch sa usiloval o náboženskú toleranciu, vybudoval prvé základy českej evanjelickej obce po stránke organizačnej, liturgickej a vieroučnej, prvý duchovný správca českého evanjelického zboru.
• V rokoch 1856-1861 pôsobil v Pustých Úľanoch ako ev. farár, osvetový pracovník Juraj MOŠTENAN, ktorý v mladosti bol v styku so štúrovcami v Bratislave a pre svoje slovenské národné presvedčenie bol v r.1888 obvinený z panslavizmu a prenasledovaný svetskou i cirkevnou vrchnosťou.
• V Pustých Úľanoch sa narodil ľudovýchovný pracovník a učiteľ Karol SUCHÁČ. Bol spolupracovníkom J.M.Hurbana,s ktorým, ako i s ďalšími štúrovcami vypracoval zákony Nedeľnej školy na Brezovej a taktiež sa podieľal na zostavení Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej. V r.1846 pod vplyvom S. Jurkoviča sa stal zakladateľom, neskôr účtovníkom, faktorom a správcom Gazdovského spolku.
• 5.10.1828 sa v Pustých Úľanoch narodil botanik a lekár Ján MARCEL (Marczell), ktorý po získaní lekárskeho diplomu vo Viedni bol vojenským lekárom rakúskej armády v Taliansku a je autorom práce o machoch v okolí Revúcej.
• V obci sa narodil i Krištof LYCI (Lyczy),cirkevný hodnostár. Jeho dcéra Ľudovíka bola manželkou spisovateľa Jána Chalupku. Lyci bol spoluzakladateľom Učenej spoločnosti banskej, zvolenský senior, ktorý podporoval založenie Katedier reči a literatúry československej na lýceách v Bratislave a B. Štiavnici.
• V r.1793 sa v Pustých Úľanoch narodil pedagóg a filozof Michal GREGUŠ (Greguss), evanjelický farár, pedagóg s radikálnymi názormi na výučbu dejín, ktorý v Prešove prednášal okrem iných i Ľ. Košútovi a v Bratislave štúrovskej generácii.
• KADLEČÍK Bohumil, evanjelický farár, publicista, pôsobil v Pustých Úľanoch v rokoch 1954-1962. Bol autorom článkov o modranskom sirotinci, o problematike škôl pre hluchonemých. Jeho syn Ivan je básnikom a publicistom.
• ŠPETKO Juraj (pseudonym SPETKO,SPETTKO,SPITKO), náboženský spisovateľ, autor rozpravy O Veľkej noci, pôsobil od roku 1698 ako evanjelický farár v Pustých Úľanoch, kde v roku 1702 zomrel a bol tu pochovaný.

V období tzv. Slovenského štátu sa veľa pôvodných obyvateľov obce odsťahovalo za prácou do Bratislavy na Dornkappel, pretože cestovanie bolo po zabratí časti katastra obce so železničnou stanicou na trati Bratislava-Štúrovo, Maďarskom veľmi komplikované. Do ich opustených obydlí sa nasťahovali obyvatelia kysuckých obcí Stará Bystrica, Radôstka a Lutiše. Koncom 16. a začiatkom 17.storočia žila v obci pomerne početná komunita evanjelikov, ktorí prenasledovaní napokon postupne opúšťali obec. Začiatkom 20.storočia zasa nastal prílev obyvateľov z oblastí Myjavy.

V našej obci bola v roku 1933 postavená budova tzv. ORLOVNE, kde sa pod vedením ochotných a zanietených učiteľov nacvičovali a inscenovali divadelné hry a na improvizovaných gymnastických náradiach si zušľachťovali telo mladí ľudia, aby za zvukov rezkej dychovky s bohatou tradíciou oslávili rôzne cirkevné i svetské sviatky za sprievodu členov hasičského zboru vo sviatočnej rovnošate a v plnej zbroji.

Dnešná budova obecného úradu bola postavená v roku 1935 a svojmu účelu slúži dodnes bez akýchkoľvek zásadných zmien. Do toho času obecný úrad sídlil v budove Esterházyho kaštieľa, kde sa delil o miesto s ľudovou školou.