|
|
Čína - RoboCup 2008
Po vystúpení z lietadla nás čakalo uplakané počasie, veľká vlhkosť 95 % a teplota vzduchu 36,7 C.
Cesta k hotelu spočiatku prebiehala podľa plánu. Spočiatku preto, lebo dohovor v anglickom jazyku bol problematický.Bolo pre nás prekvapením, že tak veľké letisko v krajine, s vyše miliardou obyvateľov, sa nám zdalo ľudoprázdne.
Aj rýchlovlak s názvom MAGLEV, ktorý sa s nami z letiska rútil rýchlosťou 430 km/h bol poloprázdny. Iná situácia nastala, keď sme prestúpili na metro. Tam sme už pocítili ľudnatosť tejto krajiny, ale aj určitú, zatiaľ to pomenujem nevychovanosť.
Taxikár s bielymi rukavičkami, ktorý nás viezol posledný úsek k hotelu, ani nevystúpil z auta pri nakladaní a vykladaní batožiny, o úsmeve a zdvorilosti ani nehovorím. Aký je to rozdiel v správaní taxikára v Japonsku, ktorý mal tiež biele rukavičky, ochotne pomáhal, usmieval sa a ukláňal sa a taxikár s bielymi „špinavými" rukavičkami v Čine.
Hotelové izby sú štandardne vybavené. V tomto pásme nezbytná klíma, kúpeľňa s WC, televízor s množstvom kanálov s nezrozumiteľnou rečou a čo je v dnešnom svete dôležité s internetom.
Stravu zatiaľ máme, jeme to, čo sme si so sebou doniesli, no hladom neumrieme, všimli sme si, že KFC je aj v Shanghaji.
Toľko na začiatok, 23 hodinová cesta nás zmorila. Zajtra sa s novými poznatkami o tejto nesporne krásnej krajine a s prevahou dobrých a zdvorilých ľudí ozvem.
Druhý deň v Číne.
Dnes sme ešte dospávali včerajšiu únavu z cesty, ale nechceli sme prespať celý deň. Tak sme okolo deviatej vstali a dali si niečo malé pod zub. Hodiny ukazovali 10:00 a my sme sa rozhodli bližšie spoznať Šanghaj. Taxíkom, ktorý je tu veľmi lacný, 3 km za 33 SK, sme sa dopravili k oblasti Bund, ktorá sa nachádza pri rieke Huangpu.
Táto oblasť je známe množstvom mrakodrapov a jeden z nich je štvrtý najvyšší mrakodrap na svete, Jim Mao, vysoký 421 m. Keďže v meste bolo veľa smogu, nebola dobrá viditeľnosť a náš plán, vyjsť na tento mrakodrap padol.
Našťastie v Šanghaji sú takmer všetky zaujímavé miesta v jednej oblasti, tak sme sa rozhodli navštíviť rušnú ulicu Nanjing, kde sa nachádzajú nákupné centrá, obchodíky s jedlom , s oblečením až po elektroniku, no a samozrejme nemohli chýbať pouličný predajcovia. Na ulici dlhej 1 033 metrov nás „obchodníci“ v pravidelných intervaloch, približne 15 sekúnd, otravujú s tým istým tovarom.
Okolo pol dvanástej nám už žalúdok dával vedieť, že by nebol zlý nápad najesť sa. KFC bolo preplnené, tak sme si objednali a museli sme jesť postojačky. Ale čo už. Hlad je hlad. Po prejdení celej ulice Nanjing sme sa rozhodli ísť späť na hotel. A urobili sme dobre. Spustil sa totiž lejak. Boli sme radi, pretože sa trochu prečistil vzduch od smogu. Po daždi sme sa znovu vybrali k mrakodrapu Jim Mao.
Pred tým sme si však obzreli People´s square, Je to veľkoplošné, kvetinovými záhonmi posiate námestie , v strede množstva okolitých mrakodrapov. Taxíkom sme sa dopravili k mrakodrapu a vyviezli sme sa výťahom na poschodie /340m/, ktoré je vyhliadkové...Obzreli sme si, žiaľ len blízke okolie z výšky a šli sme dolu, počasie nám až tak neprialo. Keďže čas už postúpil, zotmelo sa. Je neuveriteľné, aké sú krásne ulice mesta v noci, samozrejme nie všetky.
 Pri potulkách nočným Shangajom a hlavne v jednom z podzemných prechodov popod jednu z najrušnejších ciest, sme znovu pocítili početnosť čínskeho národa. viď obr. /v podchode/. Nakoniec sme sa ešte raz vrátili na ulicu Nanjing, kde sme stretli aj kolegov zo súťaže. Z dnešného dňa je to asi všetko...
Ďalšie dni v Číne.
Posledný aklimatizačný deň v Shanghaji sme využili na návštevu historickej časti mesta, takzvané záhrady„Yu Garden “.
 Posedeli pri pohári horúceho čaju, ktorý osvieži v týchto klimatických podmienkach viac ako nejaký studený nápoj.
Navštívili sme veľké akvárium, kde nad našimi hlavami plávali rôzne príšery mora.
 Večer sme si prezreli mesto z vtáčej perspektívy, z výšky 350 m a už s miernou nervozitou pred súťažou zaľahli do postele.
 Cesta do dejiska súťaže prebiehala v celku pokojne, až na to, že keď sme vystúpili na vlakovej stanici v dejisku súťaže Suzhou, nenašiel sa ani jeden aspoň trochu po anglicky hovoriaci a čítajúci taxikár, čo by nás vedel doviezť do nášho hotela v 5,7 miliónovom meste. Darmo sme ukazovali po anglicky napísanú adresu hotela a súťaže, nerozumeli a nevedeli si to prečítať. Ešte šťastie, že sme mali so sebou svetaznalého sprievodcu. Po šťastnom ubytovaní sme sa v dejisku zaregistrovali a Maťko si otestoval svojich robotov.
Teploty a vlhkosť v tomto čase dosahujú pre nás organizmus hraničné hodnoty, teplota do 40 stupňov a vlhkosť do 96 %, náš organizmus sa veľmi rýchlo unaví a naša výkonnosť tiež rýchlo klesá.
 Prvý deň súťaže sa Maťkovi darilo, z 9 možných bodov získal 7, druhý deň to bol opak. Verím, že zmobilizuje svoje sily a vymyslí ešte nejakú inú taktiku pre svojich robotov a dokáže nesporne svoju šikovnosť v programovaní.Z hotela do dejiska súťaže nás odvážajú autobusom, ktorý posledný ranný odchádza o 7,40 hod. a prvý naspäť o 18,00 hod. Rozpis našich zápasov po dva dni sa posunul a my sa stíhame vrátiť do hotela až okolo 22. hodiny.
 Okolie a miesta, ktorými nás vodia a kde sme ubytovaní je čisté, upravené, cesty sú široké, kilometre a kilometre osvetlené, bez jám. Na všetko prihliada polícia, až niekedy sme my z nej neistí. Široká okolitá príroda pri hoteli je prekrásna, len keby tu nebola taká veľká teplota a vlhkosť.
Všetci vás pozdravujeme a držte nám vo všetkom palce.
|
|
Zelená škola
